„Človek nikdy nie je spokojný tam, kde je.“

Domnievam sa, že tento fakt vyplýva z doby, v ktorej žijeme. Všetko je rýchle. Rýchle autá, rýchle stravovanie, rýchly internet ... Chceme všetko rýchlo a hneď.

            Človek, ktorý je spokojný, neženie sa za ničím a je šťastný tam, kde je, no  v očiach dnešných ľudí  je považovaný za neschopného, ktorý to ďaleko nedotiahne. A preto oni idú ďalej...

            Nové mesto, ďalšia zmena zamestnania, zmena partnera. Ľudia sa náhlia z jednej strany na druhú s očakávaním, že tam, na tej druhej strane ich čaká niečo lepšie, krajšie, dokonalejšie. A putujú, a hľadajú. Po istom čase si uvedomia, že ani na tej druhej strane to nie je IN a idú ďalej. V podstate však nevedia, za čím idú.

            Myslím si, že šťastie sa dosiahne vtedy, keď človek dospeje k spokojnosti. Pokoj musí v prvom rade nájsť vo svojom vnútri. Len človek spokojný sám so sebou, nájde šťastie, lebo ho dokáže spoznať. Zistí, že je napríklad vedľa neho, že kráča s ním.

            Dnes si človek musí uvedomiť, čo hľadá a akým smerom ísť, aby pokoj našiel. Ciele však musia vychádzať z poznania seba samého a neprisvojovať si ciele z reklám, časopisov alebo z médií. Spoznanie vlastného JA privedie každého hľadajúceho človeka k vlastnej spokojnosti, ktorá mu zabezpečí prežívanie šťastných okamihov života tam, kde je, kde žije svoje predstavenie

Simona    Ildžová, 9.a                                                                                                                                                                                               

CZŠ sv. Egídia

„Svet sĺz je taký záhadný“

Slzy. Zaujímavé ... Pri tomto slove mi napadne smútok, radosť, šťastie, hnev ...

Keď je človek nešťastný, plače. Neraz počuje: „Neplač, plačom nikomu nepomôžeš! Ani sebe.“          Ale podľa mňa to nie je pravda. Keď mi je najhoršie, tak plačem.

Plačem, lebo slzami zo seba dostanem všetok ten hnev a smútok a potom mi je lepšie.

Plačem aj od šťastia a to sú tie najkrajšie slzy, aké človek môže pocítiť, a aké človek môže zo svojich očí vypustiť. Veľakrát sa stane, že keď sa rozplačem od šťastia alebo od dojatia, tak spolu so mnou sa „rozreve“ aj niekoľko ďalších ľudí.

Slzy sú krásne. Dokážu vyjadriť pocity a neviem si predstaviť, že my ľudia by sme neplakali. Keby z našich očí občas nevykĺzla slzička, boli by sme len stroje. Preto hovorím, nech sa nikto nehanbí za svoje slzy, za svoj plač, lebo to je jeden z najkrajších pocitov, aké ľudská bytosť má možnosť zažiť.

Miriama Olejárová

 CZŠ sv. Egídia